Jedného dňa sa oznámilo všetkým pocitom, že ostrov bude klesať ku dnu oceána. Všetky pocity,si pripravili lode k odchodu. Láska bola jediná, kto zostal.
Chcela zostať na ostrove až do poslednej možnej chvíle. Keď ostrov bol takmer úplne ponorený, Láska sa rozhodla, že je na čase odísť. A začala hľadať niekoho, kto by jej pomohol.
Až potom sa objavilo Bohatstvo na veľkej lodi. Spýtala sa Láska : "Bohatstvo, môžem ísť s tebou na loď?"
Bohatstvo odpovedalo: Je mi to ľúto, ale je tu veľa striebra a zlata na mojej lodi a tam už nie je miesto pre teba.
Láska sa rozhodla požiadať o pomoc Márnosť, ktorá sa práve blížila na veľmi krásnom člne. Láska zvolala: "Márnosť, prosím, pomôž mi." Nemôžem ti pomôcť, "povedala Márnosť:" Ty si celá mokrá a poškodila by si mi moju krásnu loď. "
Zrazu Láska zbadala Smútok. Láska povedala: "Smútok, prosím, dovoľ mi, aby som šla s tebou." Smútok odpovedal: "Láska, je mi ľúto, ale jednoducho chcem byť osamote."
Potom Láska zazrela prichádzať Radosť. Láska zvolala: "Radosť, prosím, vezmi ma so sebou." Ale Radosť bola tak nadšená, že nepočula Lásku volať.
Láska začala volať o pomoc. Zrazu počula hlas, ktorý povedal: "Poď Láska, ja ťa vezmem so sebou." Bol to starý muž. Láska sa cítila tak požehnaná a šťastná, že sa zabudla spýtať starého muža ako sa volá. Keď zakotvili na brehu, starý muž sa vydal svojou cestou.
Láska si uvedomila, ako veľa dlhuje starému mužovi.
Láska potom stretla Znalosť a spýtala sa: "Kto bol ten starý muž, čo mi pomohol?" "Bol to Čas," odpovedala Znalosť. "Ale prečo mi Čas pomohol, keď nikto iný to nechcel urobiť?," spýtala sa Láska. Znalosť sa usmiala a s veľkou múdrosťou a úprimnosťou, odpovedala: "Pretože len Čas, je schopný pochopiť, aká veľká je Láska.". Time understands Love
No hay comentarios:
Publicar un comentario