miércoles, 13 de febrero de 2013

Z čoho sa viac priberá? Z čokolády alebo zo stresu?

Z čoho sa viac priberá, z čokoládovej tyčinky alebo dobrej porcie nervov a napätia?

Dani je 10 ročný chlapec, ktorého detský lekár definoval ako obézneho, nakoľko má nad referenčné hodnoty na jeho vek. Dani má vzhľad  silného chlapca, so silným a robustným telom. Jeho pohyby sú málo plynulé a mierne, ako by to všetko bol len jeden jediný blok, kompaktný a hustý. Rozrušená matka, mi vysvetľuje, čo ju trápi "Vidieť ho tak nahnevaného a náladového. Často plače pre nič za nič. Nevieme, čo mu viac odoprieť pri jedle. Všetko, čo nám doktor zakázal, sladkosti, džús, a žiadny tuk, už neje . Prečo nechudne? Už nevieme, čo iného robiť ... ".

Elena má 25 rokov  a už rok priberá na váhe, a nie je schopná schudnúť so žiadnou z mnohých diét. Lekár vykonal testy a krvné testy, aby sa uistil, že nie je porucha v jej metabolizme alebo v štítnej žľaze, ale všetky výsledky boli normálne. Fyzicky Elena nemá problém ,ktorý by vysvetlil  toto zvýšenie telesnej hmotnosti, a tak lekár odporučil návštevu odbornika na výživu. "Špecialista povedal, že to môže byť stres, neviem  aký hormón, ktorý aj keď nejem viac, ako je potrebné,  priberám. Nič nechápem. Odporučil mi, aby som navštívila psychológa, a tak som prišla, pretože ja už neviem čo mám robiť a ako schudnúť, "povedala mi Elena.

Čo majú spoločné Dani a Elena? Je možné priberať so stresu aj keď nejeme viac, ako je nutné?

Telo produkuje veľké množstvo látok, ktoré pomáhajú správnej prevádzke. Jedným z nich je hormón zvaný kortizol, ktorý za normálnych podmienok má protizápalové a hypoalergénne vlastnosti (pomáha predchádzať alergickým reakciám), ale keď sme vystavený stresu a napätiu, ten mení jeho výrobu a sa spustí  porušenie rovnováhy nášho metabolizmu / látkovej výmeny.

Keď naše zmysly (sluch, zrak, dotyk ...) vnímajú nebezpečnú situáciu, vonkajšiu (z nášho okolia, ako je napríklad blížiace sa auto v plnej rýchlosti) alebo vnútornú (hnev alebo smútok,ktorý cítime, keď sme sa mali stretnúť s priateľom v reštaurácii a nechá nás tak bez varovania alebo neberie nám telefón), vznikne rad poplachových mechanizmov, ktoré sa snažía zabezpečiť naše prežitie. Pripravuje nás konať, utiecť alebo  útočiť, a taktiež brániť sa a chrániť sa. A nebezpečenstvo,  je jedno, či  pochádza z vozidla, ktoré nás môže zabiť alebo pocitu a  emócie príliš intenzívneho pre telo ,obe sú  rovnako dôležité a pred nimi telo pôsobí rovnakým spôsobom: použitím všetkych svojich zdrojov, aby nás chránili.

Jedným z týchto zdrojov je dať rozkaz  nadobličkám (ktoré sa nachádzajú tesne nad obličkami) aby výrobili kortizol. Tento hormón dá pokyn pečeni k uvoľneniu glukózy do krvi, čo je to, čo  použijú bunky nášho tela ako potraviny a energiu, aby mohli konať (ako napríklad v prípade potreby bežať a utiecť).

Čo sa stane, keď nebezpečenstvo príde z nášho vnútra, z pocitu alebo emócie, ktoré generuje poplach, napríklad stres? No, že táto  glukóza sa nespotrebováva (pretože sa fyzicky nepáli) a telo ju ukladá ako tuk, tak aby ho mohol použiť neskôr. A tak, keď sme pod neustálym stresom (situácie, ktoré preživame v práci, so svojím partnerom alebo rodinou) telo neustále produkuje nadmerné kortizolu a glukózu , a tá je uložená ako tuk, a nie je spotrebovaná, je uložená v tele a dáva nám objem: v podobe tuku.

A pýtate sa, čo  môžeme  proti tomu robiť? Čo môžeme robiť, keď sme neustále v stresovej situácií , veľkom napätí a nervov?


- Prvým krokom je byť si vedomý situácie a problému, ktorý sa vytvoril.
- A potom nájsť potrebné zdroje (sami alebo s pomocou odborníka) aby sme našli zdroj tohto nepohodlia a stresu, a ciesty k náprave .( masáž, šport, PSYCH-K® atď.)

Nesmieme zabúdať, že nie je to isté mať zlý deň v práci a byť únavený (v tomto prípade sa môže značne pomôcť trochou cvičenia na konci dňa,  relaxáciou , podaním pomocnej ruky pečeni, aby sa odstránila rýchlejšíe vysoká hladina kortizolu a glukózy, a iných látkok,po dlhom a únavnom dni),ako žiť trvalo v stresujúcej situácii v práci, pretože šéf nás neocenuje a nami neustále pohŕda.

Vidíme teda, ako žijeme a ako sa cítime, a ako naše emócie a pocity ovplyvňujú telo fyzicky. A ak v týchto situáciách  vieme zvážiť, čo sa s nami deje, tak vieme zlepšiť našu fyzickú a ešte viac emocionálnu stránku, zdravie, bohatstvo a šťastie.




.

No hay comentarios:

Publicar un comentario